V Bratislave sa opäť vyrojili podvodníci, ktorí sa vydávajú za nepočujúcich. Zbierajú peniaze, no nemajú ZŤP preukaz

V Bratislave sa opäť objavujú skupiny ľudí, ktorí zbierajú peniaze na otvorenie centra pre nepočujúcich ľudí. Oni sami nerozprávajú a vyzerá to tak, že sú tiež nepočujúci. Muž pri vchode do Lidlu pri výjazde z Biskupíc takto prosil zákazníkov o finančnú pomoc. Komunikoval prostredníctvom posunkovej reči a predložil papier s údajmi, ktorý mal byť údajne potvrdením jeho situácie.

Zákazník, ktorý mu chcel pomôcť, si všimol, že muž nepredložil žiadny osobný preukaz ani iný doklad totožnosti. „Už som vyťahoval peňaženku, lebo mi to srdce nedalo, no keď som od neho chcel nejaký preukaz či potvrdenie, zháčil sa, že nič také nemá, a tak som mu nič nedal.“

Známou praktikou týchto podvodnikov je aj to, že ľuďom predložia papier s podpismi viacerých ľudí, ktorí im už údajne prispeli. Väčšinou sú na papieri aj veľké sumy, čo má v iných ľuďoch vytvoriť psychický nátlak, aby im nedali menej. V takýchto prípadoch je vždy nutné overiť si, či nejde o podvod.

Podobné podvody sa dejú po celom Slovensku. Nedávno s tým mali problém v Poprade. „Po námestí chodia dve ženy vo veku približne 35–40 rokov. Tvária sa, že sú hluchonemé, a pýtajú príspevok na športovisko pre sluchovo postihnutých. Potom nastúpia do rumunského auta, Octavie Combi, a bez problémov sa medzi sebou začnú rozprávať.“

Súvisiaca téma Poprad opäť zaplavili hluchonemé podvodníčky. Poľujú na ľudí, no po akcii sa veselo rozprávajú v aute

Takíto ľudia musia mať nejaké potvrdenie, preukaz ZŤP či niečo iné, čím by potvrdili svoju zdravotné komplikácie. Niektoré dokumenty, ktoré predkladajú, obsahujú údaj o „regionálnom certifikáte pre nepočujúcich a telesne postihnutých ľudí“ a údajné plány otvoriť „medzinárodné centrum“.

Občania, ktorí na tieto pokusy narazili, upozorňujú, že často ide o amatérsky pripravené papiere. Diskutujúci opisujú, že podvodníci sa pravidelne objavujú najmä pred Vianocami a pri obchodných domoch a supermarketoch. „Zlú skúsenosť s nimi mala aj Lucia. Moja kamarátka im dala dve eurá, no neskôr ich počula za rohom sťažovať sa, aká je lakomá.“