Okolo smrti spisovateľky Oľgy Feldekovej vznikol informačný chaos, správy sú pravdivé, obľúbená glosátorka zomrela

Úmrtie Oľgy Feldekovej potvrdil aj jej syn Martin. Spisovateľ Ľubomír Feldek predtým poprel, že by jeho manželka Oľga Feldeková (82) zomrela. O jej úmrtí informovali viaceré médiá, vrátane TASR, ktorá sa odvolávala na rodinnú známu Feldekovcov Annu Ölvecká. Feldek pre Denník N povedal, že sa jeho manželka po troch dňoch prebrala z umelého spánku.

Neskôr do redakcie telefonoval syn Martin Feldek, ktorý správu o úmrtí potvrdil. Jeho otec sa vraj nevie so smrťou Oľgy vyrovnať.

Oľga Feldeková, rodená Lukáčiová patrila k najvýraznejším autorkám slovenskej literárnej scény. Bola manželkou spisovateľa Ľubomíra Feldeka, s ktorým vychovala päť detí. Široká verejnosť ju poznala aj ako glosátorku v humoristickej relácii Sedem. Narodila sa 28. marec 1943 v Martine.

Feldeková vyrastala v Tvrdošíne. Po maturite na škole v Trstenej rok pracovala v Tesle v Nižnej, následne sa rozhodla pre štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Jej profesionálne začiatky boli späté s redakciou Nové slovo mladých, kde pôsobila v rokoch 1977 – 1983.

Neskôr pracovala ako scenáristka a dramaturgička Slovenského filmu a popri vlastnej tvorbe prekladala z poľštiny. Ako glosátorka bola dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou televízneho programu Sedem, vďaka ktorému si získala nové generácie divákov. Žila striedavo v Bratislave a Prahe.

Tvorba pre deti aj dospelých

Písať začala ešte počas vysokoškolských rokov. Jej prvou rozsiahlejšou prácou bola próza Prvé lásky uverejnená v Pionierskych novinách. Knižný debut prišiel v roku 1974 s manželským projektom Dnes vám hráme v zlatom ráme.

Zásadný úspech zaznamenala v roku 1975 zbierkou Rozprávky pre dievčatko, v ktorej sa naplno prejavila jej typická poetika – kombinácia humoristického nonsensu, jazykovej hravosti a láskavej fantázie.

Pre dospelých napísala viaceré prozaické knihy, napríklad:

1. Sťahovanie na mieste (1976)
2. Dievča a šťastie (1979)
3. Veverica (1985)

Tvorila aj rozhlasové rozprávky a fejtóny, ktoré neskôr vydala v úspešných zbierkach Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (2005) či Tajomstvo Sloveniek (2006).