Šimkovičovej Machala chce sprísniť jazykový zákon, podľa neho musia byť aj slogany typu Just do it! po slovensky

V relácii Ako ďalej televízie TA3 generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáš Machala oznámil zámer, ktorý okamžite rozprúdil diskusiu. Rezort podľa neho pripravuje sprísnenie jazykového zákona. Podľa Machalu ide o kroky, ktoré majú posilniť pozíciu slovenčiny vo verejnom priestore, a to aj v prípade celosvetovo známych značiek.

Machala upozornil, že ministerstvo chce pri tvorbe legislatívy vychádzať z francúzskeho modelu jazykovej ochrany. Práve ten považuje za najprísnejší v Európe. Ako príklad uviedol marketingové slogany, ktoré by už nemali zostať v angličtine. „Francúzi majú v legislatíve, že všetky zahraničné nápisy a marketingové slogany, ako napríklad ‚Just do it!‘ od Nike, musia byť vo francúzskom jazyku a zahraničné spoločnosti to majú rešpektovať,“ povedal v relácii a dodal, že podobný princíp by podľa neho mala presadiť aj Slovenská republika.

Machala zdôraznil, že opatrenie nie je detailom, ale reakciou na rastúci tlak angličtiny, ktorá podľa neho preniká do života Slovákov rýchlejšie, než je zdravé. „Musíme zatiahnuť ručnú brzdu, zahraničných výrazov sa nám dostáva do jazyka príliš veľa,“ upozornil. Dodal aj konkrétny príklad z praxe: „Keď sa prejdete po Starom meste, väčšina jedálnych lístkov v reštauráciách je v angličtine.“ Machala si neodpustil ani historický odkaz: podľa jeho slov by ikonický kodifikátor jazyka, Ľudovít Štúr, s takým prístupom súhlasil.

Ako to funguje za hranicami?

Vo Francúzsku platí Toubonov zákon, ktorý vyžaduje, aby vo verejnom priestore. V reklame, označení tovarov a služieb, na cenovkách, v zmluvách, na obaloch aj v inštrukciách bol použitý výlučne francúzsky jazyk.

Podľa portálu Teck-Translation to znamená, že ak značka chce vo Francúzsku propagovať svoje produkty alebo služby, ako napríklad billboardy, TV spoty, web reklamu či etikety, musí zabezpečiť, aby text bol vo francúzštine. Ak sa použije cudzí slogan (napríklad anglický), musí byť jeho obsah podľa zákona preložený, alebo aspoň doplnený francúzskym ekvivalentom s rovnakou vizuálnou váhou.

Povinnosť používať francúzštinu sa netýka len reklám, ale tiež pracovných dokumentov, zmlúv, interných pokynov či softvérových manuálov, ak ide o komunikáciu s verejnosťou alebo zamestnancami vo Francúzsku.

Rezort kultúry sa snažil už v minulosti

Ministerstvo kultúry už v minulosti naznačilo, že chce výraznejšie zasiahnuť do regulácie jazyka vo verejnom priestore. Bývalá ministerka kultúry Martina Šimkovičová ešte v roku 2023 otvorene hovorila o potrebe chrániť slovenčinu pred nadmerným vplyvom cudzích jazykov.

Vtedy zazneli aj úvahy o pokutách pre firmy či prevádzky, ktoré nebudú používať slovenčinu v súlade so zákonom. Podľa jej slov bolo potrebné „zastaviť úpadok štátneho jazyka“ a prinútiť firmy komunikovať na Slovensku po slovensky, najmä v marketingu, obchode či službách.

Aj keď jej návrhy vtedajšia vláda do legislatívnej úpravy nepreniesla, téma zostala otvorená. Terajšie oznámenia rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej a jej tímu, ktoré predstavuje generálny tajomník Lukáš Machala, tak nadväzujú na predchádzajúcu diskusiu, tentoraz však s jasným odkazom na francúzsky model, ktorý je jedným z najprísnejších v Európe.

Ministerstvo chce podľa Machalu reagovať na rastúci tlak cudzích výrazov a pripraviť legislatívu, ktorá posilní postavenie slovenčiny v reklame, v obchodných nápisoch či v menu reštaurácií.