V Česku sa odohral dojímavý prejav spolupatričnosti, ktorý zaujal aj na Slovensku. Študenti gymnázia v českých Tepliciach sa rozhodli podporiť svojich rovesníkov, ktorí v posledných týždňoch čelili útokom a výsmechu za mierové akcie s kriedou pred školami. Českí gymnazisti ich podporili rovnakým spôsobom, nie provokáciou, ale pokojom a rovnakým symbolom v rukách, aký v posledných dňoch držia slovenskí študenti – kriedou.
Podnet neprišiel od vedenia školy, ale zdola, od samotných mladých. Vedenie gymnázia na sociálnej sieti zverejnilo oznam, ktorý vznikol na ich žiadosť. V ňom žiaci vyzývali spolužiakov, aby v piatok 21. novembra prišli do školy o niečo skôr a pred budovou sa na päť minút zastavili. Mali možnosť nakresliť alebo napísať svoj odkaz pre slovenských študentov kriedou na chodník. Škola dodala, že kriedy poskytne a požiadala, aby vyjadrenia boli apolitické a bez vulgarizmov.
ň
V deň akcie sa pred školu dostavili desiatky študentov. Zastavovali sa po ceste do tried, nadýchli sa studeného vzduchu a skláňali sa k zemi s kriedou v rukách. Na chodníkoch sa čoskoro objavili odkazy ako „Študenti so študentmi“, „Krieda nie je zločin“, „Dnes študent, zajtra budúcnosť“ či „Slovensko forever“.
Organizátor Miroslav Marek neskôr vysvetlil, že cieľom nebolo robiť politiku, ale viditeľne ukázať podporu. Podľa neho chceli upozorniť na dianie na Slovensku, a to sa úspešne podarilo. Viacero českých študentov sa na mieste pýtalo, čo sa na Slovensku presne deje. Marek dodal, že akcia bola plánovaná úplne interne: nápad vznikol v hlavách niekoľkých žiakov, ktorí ho potom konzultovali s vedením školy. Kriedy zaplatili z vlastných zdrojov a celú akciu označil za úspešnú.

Druhý organizátor, Václav Jelínek, hovoril najmä o pocitoch mladých ľudí. Potešilo ho, ako veľa študentov sa zastavilo aj napriek mrazivému ránu. Vysvetlil, že hlavným cieľom bolo dať slovenským stredoškolákom najavo, že na nich myslia. Zdôraznil, že mladí ľudia často čelia útokom len preto, že sa odvážia prejaviť názor. Podľa neho je pokrytecké, ak ich dospelí označujú za nezrelých, hoci sami mali v ich veku čo povedať. Jelínek vyzval, aby sa študenti nebáli verejne sa rozprávať o témach, ktoré považujú za dôležité, diskusia je podľa neho základom demokracie.

Do akcie sa pridali aj gymnazisti, ktorí majú ku Slovensku bližší vzťah. Študentka Kateřina zo 7.G uviedla, že sa zapojila preto, lebo jej nie je jedno, čo sa okolo nej deje, a veľká časť jej rodiny žije na Slovensku. Študent Theo pôvodom z Trnavy zase vysvetlil, že sa pridal, pretože je nespokojný s tlakom, ktorý je na slovenských študentov vyvíjaný.
Pod príspevkami školy sa objavili stovky reakcií. Prevažná väčšina bola pozitívna a niesla sa v duchu podpory a rešpektu. Silvia napríklad napísala: „Ste úžasní vnímaví mladí ľudia a ďakujem vám, že ste aktívni, Žiadne snehové vločky, ale odvážni študenti, ktorí vedia čeliť zlu. Ste naša budúcnosť.“ Jej komentár sa rýchlo stal jedným z najviac lajkovaných pod príspevkom.

Ďalšia používateľka, Jarmila, pripomenula, že sloboda nie je samozrejmosť. Vo svojom stanovisku uviedla: „Ďakujeme! Sloboda nie je samozrejmosť a pocítili to aj mladí ľudia, ktorí si dovolili zopár myšlienok napísať.“ Zdôraznila tak, že aj jednoduchý nápis kriedou je často prejavom odvahy.
Jaromír ocenil samotný presah akcie a fakt, že mladí ľudia dokázali nadviazať dialóg cez hranice krajín. Vo svojom komentári uviedol: „Ďakujem deťom Teplického gymnázia za podporu, akú vyjadrili slovenským študentom a ukázali tak nádej pre budúcnosť našej republiky. Ešte raz veľká vďaka.“
Český používateľ Josef nereagoval zmierlivo. Podľa neho „študenti v Tepliciach aj tí v Poprade sú len pomätení“ a protestovať proti tým, ktorí sú zvolení demokraticky, je podľa neho „len úbohosť“. Dodal, že gymnazisti sú podľa neho „pre spoločnosť len záťaž v byrokracii, žiadne hodnoty na stôl nepredložia a to by si mali uvedomiť a občas aj priložiť ruky k niečomu užitočnému“.

V ďalšej časti komentára sa pustil aj do politiky. Tvrdil, že premiér Robert Fico je „hrdina Slovenska“ a podľa neho už vie, ako sa dostať k lacným surovinám z Ruska. Odkazoval tiež, že „aj našu (českú) vládu to podľa vzoru Slovenska čaká, bojovať za mier a blaho ľudu Českej republiky“.
Pod jeho komentárom sa okamžite strhla diskusia. Ostatní používatelia mu pripomínali, že mladí ľudia majú rovnaké právo vyjadriť názor, ako mali generácie pred nimi, a že práve takto sa buduje občianska spoločnosť. Mnohí zdôrazňovali, že v 17 alebo 18 rokoch mali aj dnešní dospelí čo povedať a nikto by im ich hlas nemal brať len preto, že ešte nevolia.