Americký Kongres sa rozhodol odtajniť jednu z najvýbušnejších káuz posledných rokov. Snemovňa reprezentantov takmer jednohlasne schválila návrh zákona, ktorým nariaďuje ministerstvu spravodlivosti zverejniť všetky spisy týkajúce sa trestného stíhania zosnulého sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina.
Za hlasovalo 427 kongresmanov, proti bol len jeden republikán – Clay Higgins. Návrh prešiel aj Senátom, ktorý ho prijal bez námietok. V stredu tohto týždňa došlo v oválnej pracovni Bieleho domu k zatlčeniu posledného klinca. Prezident Donald Trump podpísal zákon, ktorý jeho administratíve prikazuje zverejniť všetky spisy o odsúdenom sexuálnom delikventovi Jeffrey Epsteinovi, hoci ešte donedávna týmto snahám odporoval. Pod tlakom vlastnej strany nakoniec cúvol, aj keď mnohé materiály mohol zverejniť už dávnejšie aj bez Kongresu.
Ako povedal líder demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer: „Ide o to, aby americkému ľudu bola poskytnutá transparentnosť, ktorej sa dožaduje. Americký ľud čakal dosť dlho. Obete Jeffreyho Epsteina čakali dosť dlho. Nech sa pravda dostane na povrch.“
Donald Trump ešte donedávna kritizoval snahy o zverejnenie dokumentov. V nedeľu však úplne zmenil tón a na svojej sociálnej sieti vyzval kongresmanov, aby zahlasovali za. Napísal: „Nemáme čo skrývať. Je mi to jedno! Jediné, na čom záleží, je, aby sa republikáni vrátili späť k hlavnej téme, ktorou je ekonomika.“
Trump zároveň tvrdil, že demokrati údajne používajú Epsteinov prípad ako „pascu“, aby odviedli pozornosť od politických tém, na ktorých chce stavať svoju kampaň. Spomenul aj známe demokratické mená, ktoré podľa neho americké úrady preverujú v súvislosti s Epsteinom.
Odtajňovanie Epsteinových spisov však môže mať presah aj za hranice USA. Slovensko sa v tejto téme skloňuje najmä kvôli Miroslavovi Lajčákovi, bývalému ministrovi zahraničných vecí a súčasnému poradcovi premiéra Roberta Fica. Najnovšie navyše získal post v dozornej rade Slovnaftu.
Lajčák sám priznal, že v minulosti s Epsteinom komunikoval. Podľa jeho vyjadrenia však išlo výhradne o spoločenský kontakt v rámci diplomatických povinností, keď pôsobil v New Yorku ako predseda Valného zhromaždenia OSN.
Uviedol, že kontakt bol „iba spoločensky“, a to v období, keď zastával vysokú pozíciu v OSN. Zároveň dodal, že Epsteinovo trestné stíhanie začalo až po roku 2018, teda po jeho odchode z funkcie.
Lajčák ostro odsúdil Epsteinove skutky, ktoré boli odhalené po jeho zatknutí. Zároveň je známe, že dostal aj pozvánku do Epsteinovej rezidencie, v ktorej podľa vyšetrovateľov dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu. Hoci sa nepredpokladá, že by odtajnené dokumenty priamo usvedčovali Lajčáka z čohokoľvek nezákonného, fakt, že s Epsteinom komunikoval počas pôsobenia na pôde OSN, prirodzene vyvoláva otázky.
Podľa Denníka N sa v novoobjavených e-mailoch objavuje ponuka na stretnutie vo Viedni, a to v rezidencii veľvyslanca. Denník zároveň upozorňuje, že nie je známe, či sa stretnutie skutočne uskutočnilo, a ani to, či Lajčák pozvanie prijal. Ďalším bodom, ktorý sa v médiách objavil, je tvrdenie predsedu SNS Andreja Danka. Ten pre HN uviedol, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, mal na Slovensko niekedy priletieť aj Epsteinov súkromný tryskáč. Hospodárske noviny však dodávajú, že toto tvrdenie nie je nezávisle potvrdené a opiera sa len o Dankovu výpoveď.
Donald Trump teraz tlačí na rýchle zverejnenie všetkých materiálov. To môže znamenať novú vlnu informácií, ktorá zasiahne nielen americkú politiku, ale aj krajiny, kde mal Epstein diplomatické alebo spoločenské kontakty. Slovensko medzi ne, minimálne v súvislosti s Lajčákovou komunikáciou, patrí.