VIDEO: Matka, ktorej rodina prišla pri požiari v Retre o všetko po mesiaci prelomila mlčanie, čo sa stalo v osudný deň?

Mesiac po hrozivom požiari v OC Retro sa matka Lucia rozhodla prehovoriť o tom, čo sa v osudný deň stalo „Po mesiaci som ako tak emocionálne schopná zdieľať túto našu tragédiu. Chceli sme byť v anonymite, ale realita nás núti prehodnotiť pôvodný plán. Dostala som správy či sme to naozaj my, čo vyhoreli v Retre. Áno sme. So 4 deťmi, sme 12.10. 2025 o 19.50 vo večerných hodinách utiekli doslova za minútu dvanásť,“ hovorí Lucia.

Spočiatku to vyzeral byť večer ako každý iný. Vykladala umývačku riadku, chystala deťom desiatu a jej manžel sa staral o bábätko, hral 6-mesačnému synovi na gitaru a tri deti sa hrali v izbe s legom. V tom však zacítili zápach z vetračky detskej izby.

„Pohľad na vatru za oknom a jej výkrik je niečo, na čo nikdy nezabudnem/e. Oheň posial celé dvojmetrové okno a my v šoku, v pyžamách, šľapkách, v plači deti, bez osobných vecí, bez búnd … kvôli ľudskej ľahostajnosti,…. sme museli opustiť domov, ktorý sme si 13 rokov budovali, v rámci 30 sekúnd. Okno práska a čierny dym sa valil dnu. S mužom sme vedeli, že tu nastáva koniec. Ale nevedeli sme, čo všetko si táto daň vezme,“ opisuje nešťastie Lucia.

Životy si síce zachránili, ale o svoj domov prišli. Byt sa stal neobytným. "Niet toho, kto by pochopil — ak to nezažil — aký je to pocit ujsť so 4 deťmi z vlastného domova a vedieť, že od tejto sekundy oň prichádzate," dodáva. Matka Lucia zároveň hovorí, že sa vyhli tragédii len o chlp. Ak by požiar vypukol o hodinu neskôr, pravdepodobne by spali a ich rodina by tak už nemusela byť úplná.

Podľa matky Ich susedia, ktorí bývajú pod nimi, podľa nej zanedbali starostlivosť o svoju psychicky chorú mamu, ktorá požiar spôsobila. Rodina sa obetiam požiaru vraj doteraz neospravedlnila a incident ostal bez reakcie. Pri požiari zomrela jedna žena. "A dodnes? Nič! Ani slovo empatie. Stačila by veta „mrzí ma to, čo potrebujete?“ … akýkoľvek náznak empatie, záujmu, by nám pomohol v tejto situácii, ale ničoho sme sa nedočkali. Tak musíme konať! Pretože tu nejde o záver vyšetrovania. Či to bol úmysel / neúmysel. Stalo sa, čo sa stalo. Stalo sa to v byte mojej matky, babky, podcenil som to a mám sa zachovať ako človek so svedomím voči tým, ktorých moja rodina, moje konanie/nekonanie pripravilo o domov. O osobné veci s citovou hodnotou, veci, ktoré sa nedajú preplatiť," opisuje situáciu po tragédi..

Súvisiaca téma Rodina s malými deťmi prišla pri požiari v Retre o všetko, pomáhajú im ľudia zo satelitov Bratislavy, spustili zbierku

Podľa nej nechať chorú ženu, mamu či starú mamu, samú bez opatery, keď nad ňou a vedľa nej býva dokopy 7 maloletých detí, je do neba volajúci čin!

"V našej rodine sme sa starali o svokru, i keď to bolo psychicky vyčerpávajúce, náročné, momentálne sa staráme o starú mamu, čo je fyzicky, emocionálne i psychicky dosahujúce na celú rodinu. Ale bojujeme. Takto vyzerá rodina! Záujem. I keď sú vzťahy s nimi náročné. I keď si to možno z nášho pohľadu „nezaslúžia“. Robíme to preto, lebo sme ľudia. Minimálne kvôli človeku. Pre osobu, ktorá si zaslúži ľudskú dôstojnosť. Kvôli mame/starej mame. Prípadne umiestniť člena rodiny do inštitúcie, kde sa o neho postarajú, ak to mňa presahuje. Jednoduchá rovnica!," priznáva otvorene.

"Toto je pre mňa zlyhanie na celej ľudskej čiare. Toto nie je o hľadaní vinníka. Toto je realita. A súdne to musí byť podchytené a verte, že aj bude! A je mi jedno, koľko to potrvá, koľko odvolaní bude treba učiniť alebo koľko nás to bude stáť! Je mi jedno hmotného majetku. Ide o princíp. O ľudskosť. O traumu a nočné mory, ktoré moje deti mali, o život a dôstojnosť mojej rodiny. Každotýždňové návštevy u psychológa a psychiatra. A hlavne: varovný prst a svedectvo pre všetkých, lebo toto sa v bytovom komplexe nemôže diať! V bytoch, kde sa nás — či chceme, či nechceme — dotýka život aj za nosnou stenou a nie je v poriadku nič podceňovať!," apeluje Lucia na všetkých.

„Je mi jedno hmotného majetku. Ide o princíp. O ľudskosť. O traumu a nočné mory, ktoré moje deti mali, o život a dôstojnosť mojej rodiny,“ hovorí. Zároveň ďakuje komunite v Retre, ktorá im pomohla a pre jej deti hneď zabezpečili oblečenie či bežné potreby.