Ktorá bratislavská mestská časť má najlepšie finančné zdravie? Nová analýza ukázala top hospodárov

Najnovšia analýza INEKO prináša zmiešané správy o finančnom zdraví slovenských samospráv. Z jednej strany je pozitívum v poklese zadlženia miest, no zároveň ďalšie kľúčové ukazovatele hospodárenia upozorňujú na potenciálne riziká. Ako skončilo naše mesto? Pozrite si rebríček. Zoznam výsledkov mestských častí Bratislavy a Košíc nájdete na konci článku.

Podľa analýzy priemerná miera zadlženia miest v roku 2023 klesla na rekordne nízku úroveň – z 23,2 % na 22,0 % bežných príjmov. Tento vývoj naznačuje, že samosprávy sú schopné držať dlh pod kontrolou, čo sa dá považovať za úspech hlavne v kontexte ekonomických výziev posledných rokov.

Najhoršie finančné zdravie má spomedzi krajských miest Prešov. Nasleduje Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trnava, Trenčín. Pre ilustráciu, priemerné finančné zdravie 141 miest sa pohybuje okolo 4,26 bodu. Najhorší Prešov u INEKO získal 4,15 bodu z možných 6.

Spomedzi všetkých miest v SR získalo celkovo 33 miest hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov). To je mierne zhoršenie oproti roku 2023, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 38 miest. Pokiaľ ide o individuálne výsledky, prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo 7-tisícové mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré dosiahlo 5,51 bodov.

Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,49), Tvrdošín a Dubnica nad Váhom (zhodne po 5,48) a Nová Baňa (5,45), ktorá je nováčikom v prvej pätici rebríčka. Oproti minulému roku prvú päticu opustil Svätý Jur, ktorý je aktuálne na 11. mieste. Významným pozitívnym skokanom rebríčka finančného zdravia je Liptovský Hrádok, ktorý sa z minuloročného 30. miesta posunul na 18. miesto. Spomedzi krajských miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ iba mesto Trenčín.

Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Nováky, Považská Bystrica (nárast skóre zhodne o +0,33 bodu) a mesto Vysoké Tatry (+0,23). Naopak, v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si najviac pohoršili Veľký Šariš (-0,43), Liptovský Mikuláš (-0,33) a Vrútky (-0,26).

„Pri 104 mestách evidujeme finančné zdravie ako „dobré“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi, tzn. „dostatočné“ finančné zdravie, zaznamenali mestá Spišské Vlachy, Bratislava, Zlaté Moravce a Veľký Šariš, ktorý je najväčším negatívnym skokanom, keď medziročne stratil viac ako 0,4 bodu. Postavenie týchto miest v rebríčku signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti,“ hovorí INEKO.

Na druhej strane, hospodárenie miest vykazuje menej priaznivé výsledky: prebytky na bežných účtoch klesli na jednu z najnižších úrovní od roku 2006. To znamená, že hoci dlh je nižší, samosprávy majú menej voľných prostriedkov na investície, údržbu majetku alebo rozvoj služieb.

Pre obyvateľov miest a obcí to znamená, že síce nehrozí nárast zadlženia, ale samosprávy sú nútené obmedzovať investície a zvažovať úsporné opatrenia, aby vyrovnali bilanciu bežných výdavkov. Menej prostriedkov môže viesť k oneskorenej údržbe infraštruktúry alebo k obmedzeniu kvality niektorých verejných služieb.

Mestské časti Košíc a Bratislavy

Špecifickým prípadom samospráv sú Bratislava a Košice, ktoré sú ako jediné mestá na Slovensku ďalej členené aj na samostatne hospodáriace mestské časti. Mnohé z týchto mestských častí majú desiatky tisíc obyvateľov, a preto je rovnako dôležité sledovať aj ich finančné zdravie.

„V rámci Bratislavy dosiahli v roku 2023 najlepšie finančné zdravie mestské časti Devínska Nová Ves, Petržalka a Staré Mesto. Na opačnom konci evidujeme magistrát, Nové Mesto a najmä Devín, ktorý bol 18 rokov v režime nútenej správy,“ uvádza INEKO.

V Košiciach získali najlepšie hodnotenie mestské časti Krásna, Myslava a Barca. Naopak, najnižšie skóre finančného zdravia evidujeme postupne pri Kavečanoch, Poľove a košickom magistráte.