Banskobystrická Štátna opera, jediná operná scéna na strednom Slovensku, prichádza o svoju dlhoročnú dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú. Po viac než dvoch desaťročiach práce v divadle oznámila svoj odchod, nie však z vlastnej vôle. Jej odchod prichádza v čase, keď Štátna opera čelí existenčnej kríze.
„Milí priatelia, kolegovia, kolegyne, priaznivci. Bez pár mesiacov po 22 rokoch končím ako dramaturgička v Štátnej opere. Je mi smutno, lebo to nie je moje rozhodnutie. Ale chcem sa poďakovať a trochu aj zaspomínať. Dovoľte mi preto krátky pohľad späť,“ napísala Lukáčová. V emotívnom príspevku zaspomínala na svoje začiatky, aj na to, ako sa divadlo stalo súčasťou jej rodiny.
„Do divadla som prišla ako čerstvá 24-ročná absolventka štúdia hudobnej vedy. Urobila som neľahký konkurz na pozíciu dramaturgičky. Bol to sen. Cítila som obrovskú zodpovednosť a pátos – napokon do „našej“ Opery som chodila od detstva. Veď moji starí rodičia – dedo ako sólista baletu a babička ako jeho členka, sa v roku 1959 do Banskej Bystrice prisťahovali, aby práve toto divadlo zakladali,“ uviedla.
Spomína si aj na detstvo, keď ako 7-ročná dostala výnimku, aby sa mohla ísť pozrieť na Čardášovú princeznú. Jej rodičia sa zaručili, že nebude vyrušovať. Ako ďalej opisuje, v divadle dospela a nadobudla odborné sebavedomie. Mala šťastie na desiatky skvelých ľudí, zapálených umelcov a odborníkov, práca s nimi ju napĺňala.
Počas svojho pôsobenia sa podieľala na 83 inscenáciách, pričom poslednou premiérou, na ktorej pracovala, bola Mozartova Figarova svadba, predstavenie sa v opere odohrá 11. novembra. Vo svojom rozlúčkovom statuse sa Lukáčová dotkla aj témy postavenia kultúry na Slovensku. „Prežila som v divadle všelijaké krízy, neraz som mala pachuť a často som bola demotivovaná – napokon pre tento štát kultúra nikdy nebola niečím, na čo by dbal,“ napísala.
Napriek ťažkostiam podľa nej v divadle vždy pretrvával silný duch tvorivosti a oddanosti umeniu: „Cítila som spolupatričnosť so skvelým ansámblom ľudí, ktorí robia operu, lebo nemôžu inak. Ten oheň v túžbe vytvárať niečo krásne v divadle horel vždy. Napriek krízam. Prešla som všetkými, no dočasnú krízu v podobe Ministerstva kultúry a Lukáša Machalu som prekonať nedokázala. Odchádzam teda. So štátnou operou sa lúčim s pocitom, že som sa snažila o to, byť užitočná a odvádzať dobrú prácu. Prepáčte ten sentiment, ale kedy, keď nie teraz?“ píše Lukáčová.
„Ďakujem všetkým, s ktorými som spolupracovala, za dôveru a pomoc – aj vďaka vám som sa mohla stať tým, kým som. Dnes je výročie vzniku 1. Československej republiky – štátu, ktorý bol aj naším a ktorý staval na hodnotách demokracie. Myslím, že žijeme dobu, kedy by sme sa mali k myšlienkam slobody, pravdy a spravodlivosti vracať. A každý by mal popremýšľať, kde chce v zápase o ne stáť,“ dodala na záver Lukáčová.
Podľa slov generálneho riaditeľa Šimona Svitoka opera už dlhodobo funguje v mimoriadne úspornom režime. Z finančných dôvodov je už teraz hrací plán opery výrazne obmedzený a ďalšie škrty by mohli ohroziť samotnú existenciu tohto kultúrneho stánku, ktorý je pre región kľúčový.