• 12. október 2025 o 13:00

Od vraždy Juraja a Matúša pred Teplárňou ubehli tri roky. LGBTI ľudia sa na Slovensku odvtedy majú ešte horšie

Foto: Od vraždy Juraja a Matúša pred Teplárňou ubehli tri roky. LGBTI ľudia sa na Slovensku odvtedy majú ešte horšie
Foto: Facebook

V nedeľu 12. októbra 2025 si Slovensko pripomína tretie výročie tragédie na Zámockej ulici v Bratislave, kde pri teroristickom útoku zahynuli Matúš Horváth a Juraj Vankulič. Oboch mladých mužov zastrelil pred podnikom Tepláreň 19-ročný útočník len preto, že patrili k LGBTI+ komunite. Udalosť sa zapísala ako jeden z najtemnejších momentov novodobej slovenskej histórie a dodnes zostáva symbolom boja proti nenávisti a netolerancii.

Osudná noc z 12. októbra 2022 navždy zmenila slovenskú spoločnosť. Juraj K. zastrelil dvoch mladých mužov a zranil ich kamarátku Radku, ktorá útok prežila. Páchateľ po čine spáchal samovraždu. Vyšetrovanie potvrdilo, že išlo o premyslený čin motivovaný nenávisťou voči LGBTI+ ľuďom a židovskej komunite. Útočník pred útokom zverejnil manifest s odkazmi na zahraničné teroristické činy a ideológiu bieleho nacionalizmu.

Krátko po udalosti prokuratúra skutok prekvalifikovala na obzvlášť závažný trestný čin teroristického útoku. Prípad sa stal prvým teroristickým činom spáchaným na území Slovenska z motívov nenávisti voči sexuálnym menšinám.

Tretie výročie si verejnosť pripomína viacerými podujatiami v rôznych mestách Slovenska. V Bratislave sa koná diskusia „Aká budúcnosť čaká LGBTI+ ľudí na Slovensku?“ v komunitnom centre In na Záhradníckej ulici, ktorej sa zúčastnia aj bývalá prezidentka Zuzana Čaputová a Radka Trokšiarová, preživšia útoku. Hlavné spomienkové podujatie prebehne v pondelok 13. októbra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.


Organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú ochrane práv LGBTI+ ľudí, tento rok od hromadných pochodov upustili. V centre ich pozornosti je psychická podpora queer ľudí a ich blízkych, najmä v čase, keď čelia zvýšenému tlaku a neistote po prijatí ústavných zmien, ktoré sprísnili definíciu pohlavia a adopčných práv.

Napriek uplynutým trom rokom od útoku sa situácia queer komunity na Slovensku nezlepšila. Naopak, odborníci upozorňujú na zhoršenie právnej ochrany a rastúcu nenávistnú rétoriku vo verejnom priestore. Slovensko podľa nich dlhodobo zaostáva za štandardmi krajín Európskej únie v oblasti rovnosti a ľudských práv.

Zásadné legislatívne zmeny, ktoré by posilnili ochranu LGBTI+ ľudí, nepriniesla ani jedna z nasledujúcich vlád po roku 2022. Namiesto zlepšenia právneho postavenia prišlo k ďalšiemu sprísneniu ústavy, ktoré zúžilo definíciu pohlavia na biologické kritériá. Tento krok výrazne zasahuje najmä transrodových a intersex ľudí a vyvolal aj otázky o súlade slovenskej legislatívy s európskym právom.


Podľa ľudskoprávnych organizácií v posledných mesiacoch narástol počet prípadov fyzických aj verbálnych útokov voči queer ľuďom. Polícia podľa ich hodnotení koná pomaly a často bez dostatočných kapacít. Rozpustenie špecializovaných útvarov, ktoré sa venovali extrémizmu a nenávistným činom, podľa nich oslabuje schopnosť štátu podobné prípady riešiť.

V kombinácii s rozsiahlym obmedzením štátnej podpory pre projekty zamerané na prevenciu, vzdelávanie a psychologickú pomoc queer ľuďom sa situácia stala ešte zložitejšou. Mnohé organizácie prežívajú len vďaka darcom a firemným grantom, čo obmedzuje ich dlhodobé fungovanie.

Novela ústavy, ktorá obmedzila definíciu pohlavia, vyvolala aj medzinárodnú pozornosť. Právnici upozorňujú, že Slovensko sa tým môže dostať do konfliktu s Európskou úniou a porušuje viaceré ľudskoprávne dohovory. Európske inštitúcie aj Benátska komisia už naznačili, že zmeny sú v rozpore s judikatúrou európskych súdov.

Tri roky po vražde na Zámockej zostáva miesto pred Teplárňou miestom ticha, sviečok a kvetov. Pripomína nielen dvoch mladých mužov, ktorí prišli o život, ale aj otázku, na ktorú Slovensko stále nenašlo odpoveď – ako ochrániť menšiny pred nenávisťou, ktorá sa presúva z internetu do ulíc.

Minútky zo Slovenska