Česká republika od piatku rozhoduje o novom zložení Poslaneckej snemovne. Parlamentné voľby sa konajú v piatok 3. októbra a v sobotu 4. októbra a prinášajú viacero zásadných rozdielov oproti slovenskému modelu.
Kým na Slovensku máme jednokomorový parlament a len jeden volebný obvod, u našich západných susedov funguje dvojkomorový systém a krajina je rozdelená na 14 volebných obvodov – 13 krajov a samostatne Prahu.
Poslanecká snemovňa má 200 členov volených na štyri roky pomerným systémom. Poslanci sú volení v 14tich volebných obvodoch (13 + Praha), ktoré kopírujú administratívne členenie krajiny. Volebné kvórum na vstup strany do parlamentu je 5 %, jeho násobky pre koaličné zoskupenia. Po dosiahnutí 20 % sa kvórum pri koalíciách viac nezvyšuje. Kvórum sa počíta na celorepublikovej úrovni.
Hlavnými témami tohtoročných volieb sú citlivé spoločenské aj ekonomické otázky: manželstvá rovnakého pohlavia, Green Deal, členstvo v NATO a EÚ, vzťahy s Ruskom, možná zmena meny na euro, problémy s nedostatkom bývania či kauzy spojené so štátnymi peniazmi a eurodotáciami.
Do volieb ide 24 strán. Najväčším favoritom je opozičné hnutie ANO Andreja Babiša, ktoré má podľa posledných prieskumov 29,5 %. Vládne zoskupenie Spolu (ODS, TOP 09, KDU-ČSL) dosahuje 17,8 %, hnutie STAN má 11,8 % a Piráti, ktorí vládu opustili počas minulého obdobia, sa pohybujú okolo 9,6 %.
Z nových subjektov zaujal projekt Motoristé sobě so ziskom 7,7 %. V hre je aj ľavicový projekt STAČILO!, ktorý tvoria bývalí komunisti a ďalšie strany. Vo voľbách kandidujú ako samostatný subjekt, ich aktuálnych 7,3 % by na vstup v prípade koalície nestačilo – oficiálne koalície musia prekročiť hranicu 8 % alebo až 11 %, ak ich tvoria tri a viac strán. V českej politike sa tak rieši otázka nepriznania oficiálnej volebnej koalície.
Podľa prieskumov sa črtá komplikované skladanie vlády. Najväčším hráčom bude prezident Petr Pavel, ktorý v prípade patovej situácie môže pristúpiť aj k zostaveniu úradníckej vlády. Výsledky volieb budú známe už v sobotu večer, 4. októbra.
Voľby sú pozorne sledované aj v zahraničí, pretože možný presun politických váh by mohol ovplyvniť aj smerovanie Česka v otázkach európskej integrácie, klimatickej politiky či vzťahov k Východu (Rusku). Niektorí analytici tiež upozorňujú, že pozornosť sa sústredí na to, či v tomto cykle presiahne silu ANO a jeho potenciálne partnerstvá – a či nová vláda bude schopná získať jasnú väčšinu.