Víťazom eurovolieb sa stalo Progresívne Slovensko. Strana získala 27,81 % hlasov, čo predstavuje šesť mandátov v europarlamente. Nasleduje strana Smer-SD, Republika, KDH a Hlas-SD. Tesne pod päťpercentnou hranicou ostali SaS a Demokrati. Vládna strana SNS nedosiahla ani 2 % hlasov, predbehlo ju aj hnutie Slovensko Igora Matoviča.
Najviac mandátov získalo Progresívne Slovensko. Do europarlamentu zasadne bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, bývalá moderátorka RTVS Veronika Cifrová Ostrihoňová, europoslanec a podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík, diplomatka Ľubica Karvašová, europoslanec Michal Wiezik a analytička Lucia Yar. Ani jeden z nich nemá mandát v slovenskom parlamente, je teda pravdepodobné, že si ten európsky uplatnia. Z PS získala najviac krúžkov Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorej sa podarilo získať celkovo 117 207 z nich.
Lídrom eurokandidátky Slovenskej národnej strany bol jej predseda Andrej Danko. Je však otázne, či by do Bruselu, v prípade zvolenia nastúpil. Danko má dlhodobý záujem o kreslo šéfa parlamentu po Pellegriniho odchode. Hlas-SD do tejto pozície jednohlasne navrhol ministra investícií Richarda Rašiho. Premiérska strana Smer-SD však zamiešava karty a hovorí, že lepšou voľbou by bol Andrej Danko. Tlak narastá aj teraz po eurovoľbách, keď je jasné, že Danko do Bruselu definitívne nepôjde.
Situáciu však môže skomplikovať aj podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD), ktorý ohlásil svoj odchod do Bruselu. „Ja osobne idem s plnou vervou do Bruselu bojovať za Slovensko, za vás, za Roberta Fica,“ napísal na Telegrame. V eurovoľbách získal 187 020 preferenčných krúžkov, viac mala len europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD).
Oproti tomu Andrej Danko získal len niečo cez 10-tisíc. Kto nahradí Ľuboša Blahu na poste podpredsedu slovenského parlamentu je otázne. Isté je, že aj táto stolička môže karty opäť zamiešať. Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok naďalej odmieta, že by sa strana mala vzdať kresla šéfa parlamentu.
Okrem Blahu či Beňovej boli za Smer-SD zvolení aj šéf poradcov Erik Kaliňák, známa tvár dezinfoscény Judita Laššáková a europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová.
Najväčším smoliarom eurovolieb je jednoznačne strana SaS. Liberálom chýbalo len 0,08 % hlasov, aby získali aspoň jeden mandát. Ich eurokandidátku viedol čestný predseda Richard Sulík. Bol úspešnejší než Andrej Danko, získal 36 603 preferenčných krúžkov. Na postup do parlamentu to však nestačilo.
Druhé neúspešné voľby má za sebou aj strana Demokrati Jaroslava Naďa. Voličom sa poďakovali za ich hlasy a na adresu Progresívneho Slovenska povedali pár nelichotivých slov. „Veríme, že najmä víťaz volieb si je vedomý svojej zodpovednosti, pretože teraz prichádza skutočná práca a marketing už nebude stačiť,“ napísali na sociálnej sieti.
S jediným poslancom v europarlamente skončili zhodne Hlas-SD a KDH. Konzervatívci do Bruselu vyšlú dlhoročnú europoslankyňu a manželku predsedu Milana Majerského, Miriam Lexmann. Roky s ňou v europarlamente bol aj jej kolega Ivan Štefanec. Ten sa do Bruselu tentokrát nedostal. Za Hlas-SD sa do europarlamentu prekrúžkoval bývalý moderátor TV Markíza a štátny tajomník na ministerstve práce Branislav Ondruš.
V eurovoľbách si polepšilo aj hnutie Republika, ktoré sa do slovenského parlamentu nedostalo. Zvolený bol jeho predseda Milan Uhrík a Milan Mazurek. V roku 2019 Mazureka uznal Najvyšší súd za vinného za rasistické vyjadrenia na adresu Rómov. Ako vôbec prvý poslanec bol odsúdený za trestný čin a musel sa vzdať mandátu.