Martina berie svojho brata s autizmom na výlety po celom svete, vysvetľuje, ako mu dovolenka pomáha rozvíjať sa

Niektorí ľudia to označujú za luxus. Pre ňu je to však spôsob, ako pomôcť vlastnému bratovi napredovať. Maťa (30), sestra chlapca s autizmom sa na sociálnej sieti otvorene podelila o skúsenosť, ktorá vyvolala silné reakcie. Vysvetlila, prečo s Brankom (25) cestuje, hoci mnohí tomu nerozumejú. Podľa nej nejde o oddych ani bezstarostnú dovolenku, ale o vedomé rozhodnutie, ktoré jej bratovi pomáha rásť a komunikovať.

„Nedávno som počula vetu, že to, čo robím pre Branka, je luxus. Že cestovanie je nadštandard. Že keď aj tak nerozpráva poriadne, načo to celé,“ napísala v úvode svojho príspevku.

Podľa jej slov má cestovanie pre Branka úplne iný význam než pre väčšinu ľudí. „Pre niekoho je cestovanie oddych. Pre niekoho Instagram. Pre niekoho splnený sen. Pre mňa je to pri Brankovi vedomé rozhodnutie,“ vysvetlila.

Spomína si na moment, ktorý ju presvedčil, že to má zmysel. Keď bratovi ukazovala fotografie z Disneylandu, kam sa chystala s priateľmi, povedala mu: „Ak chceš, niekedy ťa tam zoberiem.“ Nečakala reakciu, pretože Branko v tom čase takmer nerozprával. O to viac ju prekvapilo, keď sa spýtal jediné slovo: „Kedy?“

Práve počas ciest sa podľa nej začali diať malé, ale dôležité zmeny. „Po rokoch ticha prišli prvé slová. Zažili sme roky, keď neprišlo takmer nič. Ani ‚hej‘. Ani ‚mňam‘. Ani ‚chcem‘. A zrazu prišli,“ opísala. Vysvetľuje, že z pohľadu vývinu mozgu to dáva zmysel. „Mozog potrebuje podnety, emóciu a bezpečne zvládnutú výzvu. To podporuje nové prepojenia a otvára komunikáciu.“

Súvisiaca téma Kino pre všetkých: Deti s autizmom si užili špeciálne premietanie

Zároveň priznáva, že cestovanie s dieťaťom s autizmom nie je jednoduché. „Keď sme v lietadle, musím ho zabaviť. Keď je hluk, hľadám riešenie. Keď príde zmena, som most medzi svetom a jeho nervovým systémom,“ opisuje. Dodáva, že to nie je oddychová dovolenka. „Nie je to bezstarostná dovolenka. Je to práca. Zodpovednosť. Neustála regulácia.“

Aj napriek tomu v tom vidí veľký zmysel. „Ak vidím, že konkrétnemu človeku niečo pomáha, že rastie jeho sebavedomie, že sa viac prejavuje a viac sa smeje… je to ešte luxus? Alebo forma podpory?“ pýta sa.

Jej príbeh vyvolal medzi ľuďmi silnú vlnu podpory. „Mozog potrebuje podnety, emócie a bezpečne zvládnutú výzvu. Krásne ste to napísali,“ reagovala Eva. Zuzana dodala: „Branko má šťastie, že má takú rodinu.“

S vlastnou skúsenosťou sa podelila aj ďalšia mama. „Tiež mám dcéru s autizmom. Na logopédii z nej ťažko dostať vety, ale na cestách sa rozrozpráva. Nedávno v reštaurácii sama povedala: ‚Ja si dám limonádu.‘ Čašník ani netušil, že má problém s rečou,“ opísala.

Autorka príspevku má v tom jasno. Ak niečo pomáha jej synovi rásť a otvárať sa svetu, stojí to za to. „Keby ste videli, že váš blízky sa po určitých zážitkoch posúva… neskúsili by ste to znova?“ pýta sa na záver. „Ja áno. A vždy znova.“