Stačil jeden príspevok na sociálnej sieti a nostalgická lavína bola na svete. Výrobca DRU tyčiniek zverejnil fotografie z výroby a pripomenul poctivé suroviny aj tradičný postup. Diskusia sa však rýchlo zvrtla iným smerom, Slováci začali spomínať na sladkosti, ktoré z obchodov zmizli a podľa mnohých im dodnes chýbajú.
V komentároch sa objavili najmä legendárne lieskovo-orieškové trubičky. „Veľmi veľmi chýbajú trubičky lieskovo-orieškové, máčané aj nie, poschodové... Kokosové pre Coop Jednotu.. ahhhh,“ napísala Lea. Ďalší sa pridávali s tým, že na trhu nevedia nájsť porovnateľnú náhradu. „Tiež mi trubičky veľmi chýbajú, neviem nájsť náhradu. Skoro všetky trubičky na trhu sú čokoládové alebo vanilkové,“ reagovala Lucia. Emócie vystihol Maroš slovami: „Prosím vás, vráťte nám trubičky máčané v čokoláde. Najskôr zmizli z trhu Vlnky, teraz toto, môj život nie je to čo býval…“
Práve Vlnky patria medzi sladkosti, ktoré má veľká časť Slovákov stále v pamäti. Tento ikonický keksík z Opavy sa vyrábal od prelomu 50. a 60. rokov minulého storočia a posledné kusy sa v obchodoch objavili v roku 2011. Výrobca, spoločnosť Opavia patriaca do skupiny Mondeléz, v minulosti vysvetľoval, že výroba skončila pre klesajúci záujem zákazníkov. Podľa firmy musí mať každý produkt minimálny objem predaja, aby sa oplatilo jeho vyrábanie, a pri Vlnkách sa tento limit prestal napĺňať.
V prípade legendárnych Vlniek sa nespokojní fanúšikovia obmedzili nielen na spomienky na sociálnych sieťach. Vznikla aj petícia za ich opätovnú výrobu, ktorá mala v čase prípravy článku už stovky podpisov. Autori v nej požadujú návrat pôvodného produktu v celej šírke chutí. „Požadujeme, aby firma Opavia opätovne začala vyrábať a predávať produkt Vlnky vo všetkých historických príchutiach,“ uvádzajú v texte petície.

Podobný osud postihol aj legendárne rumové pralinky. Ich história siaha až do roku 1965, prežili pád socializmu aj rozdelenie Československa a v roku 2014 dostali nový dizajn obalu. Napriek tomu sa ich výroba skončila. Spoločnosť Nestlé, pod ktorú patrí značka Orion, im dala stopku pre dlhodobo klesajúce predaje.
Pre generáciu narodenú v 90. rokoch je zase symbolom detstva Resanka. Sladký croissant s rôznymi plnkami bol stálicou školských bufetov a lákal aj na zberateľské nálepky. Dnes je pre mladších školákov už neznámym pojmom. Z pultov zmizli aj malé čokoládky Figaro s motívmi Toma a Jerryho, ktoré si mnohí spájajú s prvými sladkými nákupmi.
Príbehy týchto sladkostí majú spoločného menovateľa. Nešlo o náhle rozhodnutia ani o zmenu chuti zákazníkov zo dňa na deň, ale o postupný pokles dopytu, ktorý sa v excelových tabuľkách výrobcov jednoducho prestal oplácať. Dnešná nostalgia však ukazuje, že spomienky na chute detstva sú silnejšie než čísla a Slováci by návrat viacerých legendárnych pochúťok privítali aj dnes.