S uznávaným chirurgom Martinom Lučeničom sa lúčia desiatky Bratislavčanov vrátane župana Juraja Drobu

Keď pred pár dňami oznámila Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity úmrtie docenta MUDr. Martina Lučeniča, PhD., primára Kliniky hrudníkovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Bratislava a SZU, šokovala tým minimálne celú Bratislavu. Uznávaný lekár zomrel po ťažkej chorobe. Mal odbornú aj ľudskú autoritu a jeho odchod zasiahol zdravotníkov, pacientov aj akademickú obec. „Jeho odchod je veľkou stratou pre odbornú obec aj pre všetkých, ktorí mali česť s ním spolupracovať,“ napísala fakulta.

K úmrtiu významného lekára sa teraz verejne vyjadril aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, ktorý ho poznal osobne. Urobil tak po pondelňajšej poslednej rozlúčke. „Slovensko a náš kraj prišli o významného hrudného chirurga, primára v Nemocnici Ružinov a docenta na Lekárskej fakulte UK. Ja a naša partia z gymnázia na Hubeného sme prišli o jedného z nás. Kamaráta, spolužiaka a človeka s úžasným zmyslom pre drsný a suchý humor,“ napísal.

Za dva dni zomreli dvaja bratislavskí primári. Obyvatelia sa s nimi lúčia, boli to významní odborníci

Podľa Drobu choroba postupovala mimoriadne rýchlo. „Martin podľahol zákernej chorobe za menej ako štyri mesiace od prvého príznaku,“ uviedol s tým, že ešte koncom leta 2025 sa spolu stretli na koncerte jednej z jeho obľúbených kapiel. Spomínal aj ich spoločnú lásku k hudbe, basketbalu a dlhoročné priateľstvo. „Keď sme spolu druhého januára volali, vedel si, že boj s chorobou prehrávaš. Odišiel si presne týždeň po našom poslednom telefonáte,“ dodal.

Droba zároveň vyjadril sústrasť rodine zosnulého. „Vyjadrujem úprimnú sústrasť manželke Erike a synom Lukimu a Maťovi. Budeme im pomáhať, spoľahni sa,“ napísal. Reagoval aj na stovky kondolencií a spomienok v diskusiách. „Komentáre ukazujú, že si zachránil doslova stovky ľudských životov. Tvoj sa zachrániť nepodarilo. Ďakujem ti za všetko.“

Úmrtie docenta Martina Lučeniča zanechalo hlbokú stopu nielen v slovenskej medicíne, ale aj medzi ľuďmi, ktorým počas svojej kariéry pomohol – či už ako lekár, pedagóg alebo kolega.

Spomínajú na neho a ďakujú mu desiatky ľudí, ktorým zachránil život

Diskusie pod oznámením Lekárskej fakulty SZU a pod spomienkami verejných osobností sa zaplnili osobnými príbehmi, poďakovaniami a vyjadreniami úcty k lekárovi, na ktorého mnohí spomínajú ako na výnimočného odborníka aj človeka.

Tomáš spomína na situáciu po náročnej operácii, ktorá v ňom zanechala silný dojem. „Dodnes si pamätám, ako som prišiel na kontrolu po operácii, kde sa jazvy museli šiť nanovo, a vy ste sa mi ponúkli, že máte cestu okolo a odveziete ma autom na stanicu na vlak. Zanechalo to vo mne veľký dojem a bolo to od vás veľmi ľudské,“ napísal s tým, že by si prial, aby bolo viac chirurgov s podobným prístupom.

Zuzana uviedla, že odchod docenta Lučeniča vníma ako nenahraditeľnú stratu. „Tak tento človek mal byť nesmrteľný… lebo taký, ako bol on, sa nedá nahradiť,“ odkázala rodine. Daniela, ktorá s ním pracovala, ho označila za výnimočného kolegu. „Bol mojím vynikajúcim spolupracovníkom na predchádzajúcom pracovisku,“ napísala.

Rastislav pripomenul jeho profesionálne kvality aj ľudský rozmer. „Výborný lekár a človek, ktorý pomohol mnohým ľuďom,“ uviedol. Denisa, Bugár Szilvia aj Eva vyzdvihli, že im zachránil život alebo zásadne pomohol v ťažkej zdravotnej situácii. „Pán doktor ma operoval a zachránil mi život. Veľmi je mi to ľúto,“ napísala Eva.

Silné emócie vyvolala aj reakcia manželky zosnulého, Eriky, ktorá verejne poďakovala predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja Jurajovi Drobu za jeho slová a osobnú podporu počas poslednej rozlúčky. „Ďakujem ti pekne za spomienku na nášho Maca aj za pomoc. A hlavne ďakujem, že si si našiel čas byť v tento smutný deň so mnou,“ napísala.

Z množstva spomienok je zrejmé, že docent Martin Lučenič nebol pre ľudí len špičkovým hrudným chirurgom a primárom, ale aj empatickým človekom, ktorý sa pacientom venoval nad rámec svojich povinností. Ako viacerí diskutujúci napísali, zachránil stovky životov – a práve v tejto pamäti zostane podľa nich navždy.