Nočná obloha nad Bratislavou sa počas pondelkovej noci premenila na výnimočné svetelné divadlo, aké sa v našich zemepisných šírkach objavuje len zriedka. Silná geomagnetická búrka triedy G4 priniesla polárnu žiaru viditeľnú aj z hlavného mesta, a to dokonca z viacerých lokalít s miernym svetelným znečistením. Sýte odtiene červenej a zelenej prekvapili nielen verejnosť, ale aj odborníkov, ktorí takúto intenzitu nad územím Slovenska neočakávali.
Slováci cestujú za polárnou žiarou do severských krajín, ako Island, Fínsko, Nórsko a podobne, no v pondelok v noci im stačilo vyjsť na ulicu. Nádherný prírodný úkaz ohúril celé Slovensko a najlepšie ho bolo vidieť pri dedinách s menším množstvom svetelného smogu. Polárna žiara totiž pri reflektore svetiel mierne zaniká.
Nad Bratislavou sa objavila už v pondelok večer krátko pred 22. hodinou. Najvýraznejšie bola pozorovateľná nad severným obzorom, no pri vrchole aktivity sa farebné pásy a svetelné stĺpy objavili aj vyššie nad horizontom.
Za týmto javom stála mimoriadne silná geomagnetická búrka, ktorú vyvolal masívny koronálny výron hmoty zo Slnka. Prúd nabitých častíc zasiahol magnetosféru Zeme rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo, a spôsobil jej výrazné rozrušenie. Hoci sa polárna žiara zvyčajne sústreďuje do oblastí blízko zemských pólov, pri takejto sile búrky sa takzvaný polárny ovál rozšíril až do strednej Európy, čo umožnilo jej pozorovanie aj z Bratislavy. Vysvetlili to odborníci z iMeteo.sk.
Samotný svetelný efekt vznikal v horných vrstvách atmosféry, v ionosfére vo výškach približne od 80 do viac než 250 kilometrov. Nabitý slnečný vietor tam narážal do atómov kyslíka a dusíka, ktorým odovzdával energiu. Pri návrate týchto atómov do pôvodného stavu sa energia uvoľnila vo forme viditeľného svetla. Dominantná červená farba, ktorú bolo nad Bratislavou vidieť najvýraznejšie, vzniká pri interakcii s kyslíkom vo veľmi vysokých výškach, zatiaľ čo zelené odtiene sú typické pre nižšie vrstvy atmosféry.
Geomagnetickú búrku spustila silná slnečná erupcia triedy X1.9, ku ktorej došlo v nedeľu v oblasti aktívnej slnečnej škvrny označenej ako AR 4341. Pôvodné modely predpokladali, že oblak nabitých častíc dorazí k Zemi až v utorok nad ránom, no v skutočnosti sa pohyboval rýchlejšie a dorazil už v pondelok večer.
Podľa odborníkov ide o jeden z najsilnejších geomagnetických javov posledných rokov. Prietok protónov počas udalosti prekročil hranicu 30-tisíc PFU, čo z nej robí jednu z výraznejších radiačných búrok zaznamenaných v moderných meraniach.