Maľby na nových zastávkach petržalskej trate rozprávajú príbehy sídliska a nadväzujú na históriu miestnych panelákov

Hoci je nová električková trať v úseku Jungmannova – Južné mesto v prevádzke už od leta 2025, viaceré súvisiace stavebné objekty sa dokončujú s výrazným časovým odstupom. Jednou z najviditeľnejších kapitol sú nové prístrešky na električkových zastávkach, ktoré po mesiacoch provizórnych riešení konečne dostávajú finálnu podobu. Nejde však len o bežnú dopravnú infraštruktúru – nové zastávky v Petržalke sa stali aj nositeľom príbehov miestnej identity, upozorňuje poslanec Rače Michal Feik.

Každá zastávka ako návrat k pamäti sídliska

Vizuálne riešenie prístreškov cielene nadväzuje na takmer zabudnutú vrstvu verejného umenia petržalského sídliska – monumentálne nástenné maľby na bytových domoch zo 70. a 80. rokov.

„Jednotlivé zastávky sú tematicky prepojené s konkrétnymi monumentálnymi maľbami, ktoré v minulosti slúžili nielen ako estetický prvok, ale aj ako orientačné body v sídlisku. Motívy sú prenesené na zasklenie prístreškov formou grafických kompozícií na samostatných sklenených paneloch,“ hovorí Feik.

• Jungmannova – Znaky Bratislavy, Peter Günther (1981, Blagoevova 24)
• Gessayova – Posolstvo mieru, Ivan Vychlopen (1985, Fedinova 2)
• Pajštúnska – Šport, Oto Lupták (1985, Romanova 5)
• Zrkadlový háj – Mier, Jozef Porubčin (1985, Osuského 1)
• Veľký Draždiak – Vedecko-technická revolúcia, Ivan Vychlopen (1986, Tupolevova 1)
• Lúčanka – Radostný život, Ján Ilavský (1987, Fedinova 24)

Mnohé z pôvodných diel boli v minulosti prekryté zatepľovaním bytových domov. Vďaka aktivitám občianskeho združenia Konduktor Petržalka sa však podarilo obnoviť štyri z ôsmich monumentálnych malieb. Ich odkaz dnes symbolicky pokračuje práve v priestore verejnej dopravy.

Verejnosť rozdelená: identita verzus funkčnosť

Kým časť obyvateľov víta návrat k petržalskej vizuálnej pamäti, iní upozorňujú na praktické nedostatky nových zastávok. V diskusiách sa opakovane objavuje kritika, že prístrešky sú príliš otvorené a neposkytujú dostatočnú ochranu pred vetrom, dažďom a chladom. Niektorí obyvatelia ich označujú za dizajnový prvok, ktorý uprednostnil vizuálny dojem pred každodenným komfortom cestujúcich.

„Technicky ešte horšie riešené zastávky ako tie, ktoré magistrát spravil po meste a už tie vás pred vetrom a dažďom neuchránia…Toto je už úplne nefunkčný prvok… Žiaľ niekoho dizajn vyhral nad funkčnosťou,“ myslí si jeden z obyvateľov.

FOTO: Na petržalskej trati dokončili prvý prístrešok, pôvodne mali byť hotové pred začiatkom školského roka

Zaznievajú aj obavy o životnosť použitých materiálov – krátko po inštalácii si ľudia všimli poškodené sklenené výplne na niektorých zastávkach. „Na Lúčanke to je možno pár dní nainštalované a jedno sklo som už videla rozbité,“ hovorí miestna rezidentka. Objavujú sa tiež otázky, či je umelecký koncept zrozumiteľný širokej verejnosti, alebo oslovuje najmä úzky okruh odborníkov a znalcov výtvarného umenia. „Aké príbehy rozprávajú maľby na zastávkach? Zastávky sú pre ľudí a nie ako vernisáž pre úzky okruh ľudí, ktorým záleží skôr na podpise ako na samotnej maľbe,“ pýta sa Peter.