Poslanci schválili na rok 2026 najvyšší rozpočet pre Bratislavu v histórii, primátor hovorí o rekordnom znížení dlhu

Primátor Bratislavy Matúš Vallo po štvrtkovom zasadnutí mestského zastupiteľstva oznámil schválenie rozpočtu pre hlavné mesto na rok 2026. Podľa magistrátu má mesto v budúcom roku dosiahnuť najnižšiu mieru zadlženosti vo svojej novodobej histórii – 44,1 percenta bežných príjmov. Vedenie mesta zároveň predstavilo balík opatrení, ktoré majú prispieť k ešte rýchlejšiemu znižovaniu dlhu, s cieľom dostať ho pod hranicu 40 percent.

Primátor Matúš Vallo zdôraznil, že „zodpovedné riadenie dlhu a udržanie finančného zdravia mesta je jednou z priorít“. Magistrát tvrdí, že sa mu darí znižovať zadlženosť, hoci do rozvoja investuje viac než predchádzajúce vedenia. Kým v rokoch 2012 až 2018 investovalo mesto približne 234 miliónov eur, aktuálne vedenie za obdobie 2019 až 2025 investovalo až 431,7 milióna eur.

„Zadlženosť mesta znižujeme konzistentne - z 52 % bežných príjmov pri našom nástupe v roku 2018 na súčasných 46 %. Vďaka dobrému hospodáreniu ju v budúcom znížime o ďalšie takmer 2 % na 44%. Keďže hospodárenie mesta sa občas stáva terčom kritiky niektorých ministrov súčasnej vlády, tak len pre porovnanie uvádzame, že hospodárenie štátu má úplne opačný trend – od 2018 vzrástol štátny dlh zo 49 % až na 59 % HDP v minulom roku,“ vyjadril sa primátor.

Rozpočet na rok 2026 je vyrovnaný – príjmy aj výdavky mesta sú naplánované na 760,5 milióna eur. Vedenie mesta pritom zdôrazňuje, že ide o rozpočet zostavený „v zložitej konsolidačnej situácii“ s cieľom zachovať kvalitu verejných služieb a pokračovať v investíciách do kľúčových oblastí.

Najviac peňazí má smerovať do mestskej polície, dopravy, ciest a sociálnej oblasti. Rozpočet mestskej polície dosiahne historicky najvyššiu úroveň – 18,8 milióna eur, čo má umožniť posilnenie počtu hliadok a zlepšenie bezpečnosti v uliciach.

Na opravu a údržbu ciest a chodníkov pôjde 11,1 milióna eur, čo umožní opraviť viac ako 33-tisíc m² komunikácií a parkovísk, a ďalších 21-tisíc m² chodníkov a zastávok. Mesto tiež plánuje pokračovať v budovaní parkovacích domov a záchytných parkovísk v lokalitách Janíkov dvor, ZOO, Zlaté piesky, Dúbravka a Petržalka.

Významné investície smerujú aj do verejnej dopravy – 128,9 milióna eur, čo je o 8,5 milióna viac než tento rok. Dopravný podnik bude môcť pokračovať v modernizácii vozidlového parku a výstavbe nových tratí, napríklad medzi Patrónkou a Riviérou či na Galvaniho ulici.

V rozpočte sú zahrnuté aj investície do verejných priestorov – napríklad rekonštrukcia Námestia SNP a Námestia Nežnej revolúcie, revitalizácia jazera Rohlík či úpravy pri OC Saratov v Dúbravke.

Sociálna oblasť má mať rozpočet 36,5 milióna eur. Mesto vyčlenilo 1,4 milióna eur na prvú etapu rekonštrukcie Domu tretieho veku v Petržalke a plánuje aj ďalšie opravy zariadení pre seniorov.

Hlavné mesto si v budúcom roku vezme úver vo výške 30 miliónov eur – ten má slúžiť na spolufinancovanie a predfinancovanie eurofondových projektov. Vďaka tomu by Bratislava mala získať infraštruktúrne investície v celkovej hodnote viac než 136 miliónov eur.

Vallo uviedol, že cieľom prijatých opatrení je nielen znížiť zadlženie, ale aj vytvoriť väčší finančný priestor pre nečakané udalosti. „Rozvoj mesta nemožno zastaviť, Bratislava potrebuje pokračovať v investíciách do služieb, dopravy a verejných priestorov,“ dodal primátor.

Pod príspevkom primátora o historicky najnižšej zadlženosti mesta sa v diskusii objavili aj kritické hlasy. Obyvatelia poukazujú na to, že hoci mesto komunikuje pokles zadlženosti na 44 percent bežných príjmov, celkový dlh v absolútnych číslach rastie.

Diskutujúci Rastislav vyzval vedenie mesta, aby bolo transparentné aj v uvádzaní týchto čísel. „Dosiahli ste aj negatívny rekord – historicky rekordnú výšku celkovej dlžnej sumy, ktorú budú Bratislavčania ešte dlho splácať,“ napísal. Kritizoval, že magistrát podľa neho vypichuje len priaznivé ukazovatele, kým nárast zadlženia a vyššie daňové zaťaženie obyvateľov zostávajú bokom.

Matúš Vallo reagoval, že zadlženosť sa posudzuje podľa pomeru k príjmom, nie podľa absolútneho čísla, pretože len tento údaj vyjadruje schopnosť mesta dlh splácať. „Nie je to náš výmysel, vychádza to zo zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy a európskych fiškálnych pravidiel,“ uviedol. Dodal, že nominálnu výšku dlhu ovplyvňuje aj inflácia a že Bratislava dokáže aj napriek investíciám zadlženosť dlhodobo znižovať.

Kritici však namietajú, že znižovanie zadlženosti v percentách nie je výsledkom úspor, ale rastu príjmov z vyšších daní. „Zdravý pomer 46 percent ste dosiahli vďaka tomu, že ste Bratislavčanom zvýšili daň z nehnuteľností priemerne o 35 percent,“ reagoval Rastislav.. Podľa neho ide o „agresívnu daňovú politiku a masívne úverovanie“, ktoré v konečnom dôsledku zaťažujú obyvateľov.