Na prvý pohľad ide len o ďalší bratislavský „vežiak“ z prelomu 60. a 70. rokov. No za fasádou na Karadžičovej 6 sa skrýva unikátna ukážka experimentálnej bytovej architektúry svojej doby – a ako sa ukazuje, táto budova má dodnes svojich obdivovateľov.
Diskusia v skupine Prešpurčina ešče nezgegla! odštartovala otázkou Tibora, ktorý sa spýtal, či niekto nemá bližšie informácie o budove bývalých 1000 drobností na Karadžičovej 6? Podľa jeho zisťovaní mohlo ísť o experimentálnu výstavbu a na Miletičovej oproti trhovisku by malo stáťej dvojča.
Bratislavčania si hneď zaspomínali, že v paneláku kedysi kupovali domáce potreby. Pre iných bol panelák osobnejším miestom. „Bývala tam moja učiteľka dejepis. Ten dom sa mi vždy páčil,“ hovorí miestna obyvateľka.
Na otázku sa okamžite chytili aj nadšenci architektúry. Martin vysvetlil, že „mladšie dvojča“ sa nenachádza na Miletičovej, ale v Dúbravke, a pridal aj konštrukčné detaily: „Stavba na trhu je skeletová, nosné stĺpy cca 50x50 cm, steny 7 až 15 cm, dom na Karadžičovej staval Priemstav pre svojich zamestnancov. Tu sú hrubé múry, stavba má zrejme tiež skelet, ale takmer neviditeľný.“

Tiež dodal, že dom má tri výťahy – dva osobné a jeden nákladný – a tri byty na každom polposchodí. „Na prvý pohľad sa zdá dom na Karadžičovej masívnejší a kvalitnejší, dispozične sú však lepšie riešené byty v dome pri trhovisku,“ doplnil.
Diskusiu obohatil aj Andrej, ktorý priniesol takmer technickú expertízu: „Kolaudovaná bola v roku 1972. Prvých sedem poschodí má železobetónové nosné steny, od ôsmeho poschodia je všetko murované z tehly. V dome je 84 bytov – na každom polposchodí tri. Už v roku 1972 mal každý byt drvič odpadu a vlastnú rúru na odvetranie kúpeľne a WC,“ uviedol.
Podľa neho bola budova zaujímavá aj v interiéri – centrálnym dvojramenným schodiskom, polposchodiami posunutými o pol úrovne a bytmi rôznych dispozícií od garsónok až po štvorizbové byty.
Oskar do diskusie pridal širší kontext: „Štrnásťpodlažných skeletomurovaných domov bolo v Bratislave medzi rokmi 1967 a 1986 postavených len sedem. Táto budova je druhá z nich a konštrukčne najzaujímavejšia,“ vysvetlil. Podľa neho odkazuje na vtedajšie konštrukčné sústavy T13/T15 (tzv. „Palušáky“) a VMB KTB-07, v rámci ktorých vzniklo 14 experimentálnych panelákov po celom meste.
Do debaty sa zapojila aj Silvia, ktorá v podobnom dome bývala: „Sú to krásne byty, trojizbové s halou a garsónky. Balkóny majú jedenásť metrov, býva sa tam úžasne,“ spomína.
Na záver to výstižne zhrnul anonymný diskutér, ktorý budovu označil za „ťažký experiment v duchu 60. rokov“ – poctivý skelet, robustná hmota, reprezentatívna fasáda. Dom na Miletičovej je podľa neho modernejší, praktickejší, no menej monumentálny.
Budova bývalých Tisíc drobností tak nie je len spomienkou na obchod, kde sa kedysi dalo zohnať všetko od ihly po rádio. Je to pamätník bratislavskej bytovej architektúry.