Stánkar Vladislav z Pezinka, ktorému mesto zrušilo stánok, rozdáva knihy zadarmo, za 20 dní sa musí zbaviť 2000 kníh

Na ulici 1. mája 5 v Pezinku si môžu ľudia v týchto dňoch bezplatne zobrať knihy priamo zo stánku Vladislava Marušića. Ako sám napísal, ide o reakciu na rozhodnutie mesta, ktoré mu vypovedalo nájom pozemku. „Berte si knihy zadarmo a iný trafikový tovar so zľavou. Keďže primátor zrušil ľuďom stánok, musím sa do 20 dní zbaviť dvetisíc kníh. Ktoré ostanú, pôjdu na smetisko. Hľadám hocijaký priestor na prenájom pre lepšie knihy,“ uviedol zároveň Marušić. Zároveň oznámil, že lepšie, roztriedené knihy presunie do skupiny KnihObeh Pezinok a ponúkol ich na predaj záujemcom. 

Stánok Vladislava Marušića na ulici 1. mája v Pezinku má podľa mesta skončiť do konca mesiaca. Radnica mu vypovedala nájom s odôvodnením, že na mieste potrebuje vytvoriť nové parkovacie miesta. Marušić tvrdí, že ešte v marci mestu poslal novú vizualizáciu stánku na schválenie, no odpoveď už nedostal. V lete sa zároveň angažoval v petícii proti výrubu stromov v Pezinku, čo podľa neho mohlo ovplyvniť rozhodnutie mesta.

„S mestom končím. Nebudem mu pomáhať ani ho chváliť. Budem ho len kritizovať a ešte viac chrániť prírodu,“ reagoval v statuse. Tvrdí, že po odstránení stánku pribudnú najviac dve parkovacie miesta, čo považuje za zbytočné.

Pod príspevkom sa hneď začala diskusia o tom, kde by bolo možné knihy najlepšie umiestniť. „Nemocnice by neprivítali do knižníc, ak nejaké majú?“ opýtal sa Vladimír a naznačuje možný odber pre verejné inštitúcie.

Niektorí komentujúci vnímajú rozhodnutie mesta ako pomstu. Andrej napísal: „Keď to je pomsta, tak budúci rok treba urobiť pomstu primátorovi…“ Na opačnej strane sa objavujú praktickejšie návrhy — napríklad darovanie kníh knižniciam alebo poliklinike. Jane navrhuje: „Darujte Mestskej knižnici,“ zatiaľ čo Daniela upozorňuje, že pri poliklinike je prázdna knižnica, kam by sa dalo veľa kníh umiestniť.

Príspevky tiež odrážajú osobné vďaky a sentiment: Darinka pripomenula, že stánok bol pre ňu spomienkou na detstvo, a Lucia to označila za „smutnú pomstu“, ktorá postihne mnohých ľudí využívajúcich stánok.